Aký by bol premiér Fico mileniál? Možno by protestoval na námestí s ďalšími študentmi

Autor: Adam Šebesta | 23.4.2017 o 16:59 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  628x

Charakter človeka často predurčujú náhody, okolie a doba. Ak by sa premiér Fico narodil na začiatku deväťdesiatych rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou by rečnil spolu s ďalšími študentmi na nedávnom protikorupčnom proteste.

Robert Fico, už ako mladý študent, vždy patril k úzkej skupinke, ktorá mala najlepšie známky a dokázala vyniknúť aj v praktických úlohách. Jeho veľkou smolou však bolo, že ho zastihla „iná doba“. Pochádzajúc z jednoduchej rodiny, ovplyvnený cenzurovaným spravodajstvom a vládou jednej strany, len sotva dokázal kriticky vnímať dianie vo vtedajšom socialistickom Československu. Zrejme aj to ho viedlo k prihláške do KSČ a „nevšimnutiu si“ Nežnej revolúcie v novembri ‘89.

Predstavme si však, že by sa Robert Fico narodil 23. júla 1992. Čoskoro by oslavoval prvé životné jubileum a obzeral sa po riadnom zamestnaní po ukončení štúdia. Podobne ako skutočný Robert Fico, aj jeho mladší druh by využil možnosti, ktoré dnešný systém ponúka: absolvoval by dva výmenné pobyty Erasmus – v bakalárskom aj magisterskom stupni. Popri škole by sa učil jazyk budúcnosti, povedzme čínštinu.  Dve letá by následne strávil na letných univerzitách v Pekingu a Hongkongu. Nemal by to však vôbec také jednoduché, jeho rodičia by boli často bez zamestnania, alebo zarábali len niečo málo nad minimálnou mzdou. Poberal by teda sociálne štipendium a popri štúdiu pracoval ako barman vo viacerých lukratívnych bratislavských nočných baroch. Táto práca by mu umožnila našetriť si na letné akademické pobyty a jazykové kurzy. Rýchlo by pochopil, že najlepšia investícia je vzdelanie.

Bratislavu by si však nikdy neobľúbil. Jednak by pohŕdal namyslenými starými Bratislavčanmi, avšak rovnako by nenávidel aj „lacných“ východniarov, prichádzajúcich do baru v podnapitom stave, len aby nemuseli priveľa minúť na alkohol v podniku. Aj tak by mal v pláne po škole odísť do zahraničia, najlepšie do Číny. Bol by fascinovaný jej politickým zriadením, neustálym pokrokom a „disciplinovaným spoločenským poriadkom“.

Tesne pred Robertovým plánovaným odchodom, by však Slovenskom otriasla obrovská politická kauza. Vysvitlo by, že minister vnútra býval v byte, ktorý, podľa všetkého, patril známemu daňového podvodníkovi. A keď by minister odmietol odstúpiť aj po opakovaných výzvach samotného prezidenta, skupinka Robertových spolužiakov by sa rozhodla zorganizovať veľký občiansky pochod ako výzvu na ministrov odchod z politiky.

Robert bol takmer vždy na čele všetkých diskusií, ktoré sa organizovali na fakulte. Nemohol by si preto dovoliť pustiť k vode jednu z najväčších príležitostí v jeho živote – viesť masu ľudí, podobne ako je tomu pri mnohých vládnych podujatiach v Číne. Rýchlo by prevzal štafetu a stal by sa hlavným organizátorom jedného z najväčších študentských pochodov po Nežnej revolúcii.

Keď by prišiel onen veľký deň, smelo by vystúpil na skromné pódium vyskladané z drevených prepraviek a v príhovore pred tisíckami študentov by uviedol rozhodným, terapeuticky pôsobiacim hlasom, balzamom na sužovanú dušu slovenského národa: My, mladí ľudia, sme budúcnosťou tejto krajiny, my máme právo na kvalitný život a štát, ktorý nám ho dá. Nesmieme tolerovať akýkoľvek náznak korupcie na najvyšších miestach. Minister musí odstúpiť...“.

Dav študentov dlho jasal. 

Slovensko by malo onedlho najmladšieho premiéra na svete. A ako by to dopadlo? O pár mesiacov by tá istá skupinka študentov (samozrejme, už bez premiéra Roberta) organizovala jednu z prvých vĺn demonštrácií po tom, ako by sa mladý premiér nasťahoval do bytu, ktorý tiež vlastnila osoba obvinená z daňových podvodov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval nových ústavných sudcov

Ústavný súd bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.


Už ste čítali?