Chcem spievať s Rómami. Ako s černochmi vo Washingtone

Autor: Adam Šebesta | 27.7.2014 o 14:44 | (upravené 29.7.2014 o 6:01) Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1217x

Slovensko je plné rasizmu a predsudkov. Škoda. Z lepšej symbiózy s Rómami by sme mohli všetci ekonomicky profitovať. Vidieť to aj v plných jazzových baroch vo Washingtone. Medzi černochmi a bielymi vládne priateľská atmosféra. A drinky si kupujú všetci. 

JoJo Restaurant & Bar je jedným z najlepších barov, aké nájdete na slávnej U Street vo Washingtone. Kluby a bary sú tu prakticky v každom druhom dome. Neplatíte za vstup, môžete si dať dobré jedlo a víno za primerané ceny a v priateľskej nálade tancovať na živý jazz. Väčšinou hrajú talentované černošské skupiny, pri ktorých máte pocit, že patria na slávne pódiá, nie do rohu reštaurácie. Ich hlas a zvuk je doslova balzám na duši, najmä ak hľadáte alternatívu voči Guettovi a hlasnému mainstreamu. 

Lenže príjemný pobyt v reštaurácii nie je len o exkluzivite prostredia. Je aj o ľuďoch, ktorí tam trávia čas. V JoJo som vždy našiel pestrú spoločnosť. Tri štvrtiny tvorili černosi, zvyšok boli bieli a občas ste videli aj hispánca. Všetci mali dobrú náladu, tancovali spolu, kupovali si drinky a nikde ste nevideli ani len náznak rasizmu alebo neznášanlivosti. Uvedomil som si, že práve toto dotvára celé prostredie a jeho kvalitu. 

Spomenul som si na Slovensko a na pár momentov, keď v baroch hrali Rómovia a ľuďom ani len nenapadlo na nich ukazovať prstom alebo mať rasistické poznámky. A mal som chuť sa na chvíľu vrátiť domov a spievať spolu s nimi. 

Budúcnosť je o tolerantnej spoločnosti, v ktorej fungujú štandardné ekonomické princípy a sloboda. Naša spoločnosť potrebuje vyrásť a ekonomicky posilniť segregované skupiny. Len väčší blahobyt pre všetkých môže priniesť lepšiu kvalitu života a menej predsudkov. 

Teším sa na ten moment, keď budeme v bare na Slovensku nie len počúvať živú rómsku hudbu, ale s úsmevom na tvári tancovať s Rómami, ktorí prišli tak ako všetci ostatní - oddýchnuť si po náročnom pracovnom týždni a zabaviť sa pri hudbe. 

A prečo nespájať spoločnosť cez hudbu. Billy Taylor so svojou skladbou "I Wish I Knew How It Would Feel To Be Free" tiež prispel k zmene. Cigánski diabli, Věra Bílá, Rytmus, tak čo, kedy sa vidíme na koncerte? Som si istý, že by vašou hudbou nepohrdli ani v Amerike. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Slovensko sa rozlúčilo s profesorom Štefanom Nosáľom

Choreograf a umelecký vedúci Lúčnice zomrel vo veku 90 rokov.


Už ste čítali?